Čo mi Sardínia dala a čo vzala

Autor: Dominika Struharňanská | 1.10.2013 o 10:33 | (upravené 8.10.2013 o 9:19) Karma článku: 3,26 | Prečítané:  512x

Je pekné sedieť doma a pozerať v televízore dokumentárne filmy o cudzích krajinách. Je pekné čítať pred spaním  v posteli príbeh Slovensky, ktorá sa rozhodla vyskúšať život za hranicami a s otvorenými očami snívať, aké by to asi bolo... Rovnako je pekné objednať si v slovenskej reštaurácii exotické jedlo, aby človek vyskúšal niečo nové. Ale iné je to skúsiť a zažiť na vlastnej koži. Žiadna známa vôňa domova, nikto známy na ulici, žiadne známe chute, nikto z rodiny, kto môže prísť a objať vás, nový režim, nové podmienky, nové pravidlá a len vy a vaša intuícia. A keď si prajete lusknúť prstami a zobudiť sa doma, nedá sa to, jednoducho nedá. Ani ja som si to nevedela celkom dobre predstaviť, kým som nenechala rodinu a priateľa stáť na letisku vo viedenskom Swechate  a sama som prešla kontrolou. Už som bola na všetko len ja na najbližšie 3 mesiace, bez ich rád a pomoci.

Vždy je to trošku šok, keď vystúpite z lietadla len necelé dve hodinky na to, ako ste doňho nastúpili a zrazu je všetko okolo iné. Iná teplota, iní ľudia, iní jazyk, iná mentalita.
Sardínia, konkrétne mesto Olbia na Smaragdovom pobreží bude pre mňa navždy znamenať voňu kvetov, ktoré rastú pri hoteli, kde pracujem, nádherné čisté pláže, priezračnú vodu, vysokánske hory a svetielka domov v týchto horách, ktoré vidno v noci v diaľke a vy rozmýšľate, ako sa tam ľudia vlastne dokážu dostať, keďže je to veľmi vysoko a klasickým autom takmer nemožné.

Moja práca pozostávala z komunikácie s ľuďmi pri bazéne, mesiac z práce ,,fitness inštruktorky a zbytok som strávila v miniklube, ako to už väčšinou býva. Znie to zvláštne, ale aj o tom je job animátorky. A ešte bizardnejší je fakt, že som tu prišla a nevedela po taliansky ani napočítať do desať a pekná väčšina ľudí tam bola   z Talianska. Stop slovenskému jazyku na tri mesiace a dúfať v anglicky hovoriach hostí.

Stretla som rôznych ľudí, niektorí boli milí, niektorí už pomenej. Že mi to dalo mnoho priateľstviev a skúseností tu písať nemusím :) Vo všeobecnosti som sa naučila po pár týždňoch klasifikovať ľudí podľa krajiny ešte pred tým, ako som sa spýtala odkiaľ sú. Podľa ich typického správania. Napríklad: Keď prišli do hotela noví talianskí hostia, väčšinou to bola veľká ukričaná rodina, ktorá sa s nami chcela hneď zoznámiť. Deti trávili hodiny a hodiny v miniklube, lebo pre nich more a slniečko nebola až taká senzácia ako pre severoeurópskych turistov. No aspoň som sa naučila viac talianských výrazov, lebo deti vždy bavilo učiť niekoho, kto nevedel také primitívne veci ako farby v taliančine :)V zásade Taliani nenechávali nikdy sprepitné nikomu v reštaurácii, česť výnimkám, no na druhej strane si málokedy na niečo sťažovali. Keď k nám zavítali hostia z Francúzska či Belgicka, zvykli sa strániť všetkým hotelovým aktivitám,  ako rodina chodili všade individuálne a čo sa mi páčilo, neostávali sa povaľovať pri bazéne, ale prenajali si auto a každý deň navštívili nové miesto, pláž, reštauráciu,..Boli veľmi nároční na služby hotela a úroveň stravovania, neboli k nám príliš otvorení, no spôsob, akým rozprávali, gestikulovali a fajčili bol nádherný. Možno to bolo tým jazykom, francúzština sama o sebe je famózna, no podľa mňa zaužívanými vzory správania sa.  A samozrejme, nechávali najväčšie sprepitné.

Sama by som sa radila do tejto skupiny. Nie som veľký nadšenej spoločných aktivít, pre mňa, dovolenka sa rovná malému skromnému apartmániku s terasou, kde si ráno vypijem svoju kávu, čistému prostrediu, a možnosti cestovania po okolí a keď tak vyvaliť  sa na pláž, nechať sa obmývať morom a snívať o (ne)skutočnom:) Občas však padne vhod navštíviť nejakú metropolu sveta s foťákom na krku, frajerovou rukou v mojej ruke alebo kamoškinou kabelkou v jej ruke, nájsť si nenáročné ubytovanie v centre mesta a na druhý deň pokračovať v sightseeing.

Poliaci, na druhej strane ( nič v zlom, myslím, že Slováci, by, bohužiaľ, patrili do rovnakej skupiny, len tam neboli) boli typickí ,,hej vy, konečne som na tej dovolenke, čo som rok šetril ! ". Všetko si kamerovali a fotili do rodinného archívu, boli hluční a zvykli si zabaliť jedlo z raňajok zo švédskych stolov na neskoršie :) Čo som stačila vypozorovať, Taliani ich, aspoň v mojej oblasti nemali veľmi v láske, len ak mali dievčence blond vlasy, to už po nich Taliani pokukávali , ale TOP v tomto boli aj tak Švédky a Nemky. Naopak, kto je v Taliansku z Rumunska pôvodom, akoby bol u nás Róm. Rumuni sa zvyknú sťahovať za prácou práve do Talianska, kde majú lepšie ekonomické podmienky a ako tak rozumejú po taliansky.

Späť ku Poliakom  a Slovákom ešte na sekundu a už ich nechám tak. Na letisku v Olbii už keď som mala letieť späť a čakala som v rade na kávu, začula som za sebou slovenčinu. Človek sa aj strhne, po takom čase, ale aj kvôli tomu, že manželský pár dosť kričal, pretože sa rozčuľovali, že ich delegátka neupozornila, že do príručnej batožiny klobásky a syry ísť nemôžu, tak to bude teda teraz veľká škoda:) Také typické slovenské, no mne to prišlo milé, lebo som zacítila závan domova.

Chcela som len toľko povedať. Viem, že to nie je jednoduché. Je potrebný čas, chápaví priatelia a rodina, možno trochu financií  a odvaha. Ale nebojte sa vyskúšať niečo nové, aj keď na začiatku na krátky čas, buď sám, sama, alebo s vaším chlapom či žienkou, pohnúť sa z pohodlia obývačky a verte mi, že tá cesta alebo dovolenka, vám otvorí oči, ukáže nové možnosti a prakticky miesta, o ktorých ste ani netušili, že môžu existovať. Ak samozrejme, nestrávite každý deň pri bazéne s animátormi :)

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Šanca zrušiť Mečiarove amnestie zostáva živá, parlament ju posunul ďalej

Parlament schválil aj vládnu deklaráciu, ktorá amnestie odsudzuje.

KOMENTÁRE

Lexu by azda dokázala dostať ultraprecízna formulácia

Deklarácia, čo navrhuje Fico, je výborná forma, ale zlý text.

TECH

Zistili, prečo Samsungu vybuchovali a horeli mobily

Pri Galaxy Note 7 nešlo o záhadnú chybu, ale o zlú konštrukciu.


Už ste čítali?