Pretože sme ľudia, tak kto za to môže?

Autor: Dominika Struharňanská | 23.2.2016 o 0:33 | Karma článku: 4,18 | Prečítané:  127x

Ľudia majú jednu typickú vlastnosť. Neustálu snahu posúvať sa vpred. Bez nej by sme neboli ani na takom vyspelom stupni ako sme dnes. Posúvame sa stále. A keď sa istú dobu neposunieme, je zle. 

Je na to pekné slovíčko - sebarealizácia. Ale čo so vzťahmi? Aj tam sa dá predsa napredovať. Rozvíjať vzťah, starať sa oň, skrášľovať a všetko toto. Áno, to sa dá. Ale zrazu sa stane aj taká vec, že sa ľudia chcú posunúť nad rámec svojho vzťahu. Teraz trošku konkrétnejšie. Dajme si taký príklad z praxe. 

Jedna moja známa po veľa, veľa rokoch šťastného vzťahu, ktorý stále vyhýbavo kľučkoval okolo zásnubného prsteňa, zrazu začala pociťovať, že posun je, žiaľ, možný len z toho vzťahu. A to len tak. Nikto vlastne nespravil chybu, nikto nepodviedol, neklamal, nekričal. Len ona sa mu začala podvedome vyhýbať. Možno kvôli novej práci alebo kvôli nejakému momentu v živote si uvedomila, že psychicky, a tak ozaj, vo svojom vnútri bude šťastná niekde inde, s niekym iným alebo aj sama, ale nie tu. Nasledovali pokusy o rozhovory...Skončili zle. Potom bolo ticho a nasledovali pokusy o rozhovor z druhej strany a tie skončili tichom. Celé zle a keď jej začalo vadiť aj to, že vedľa nej dýcha, odišla.

Všetci sa však dopočuli verziu, ako tá nevďačnica, začala chcieť niečo, čo chcieť nemala. Veď aj hej. Ale ja ten príbeh poznám z druhej strany a aj keď viem, že jej partner naozaj chybu nespravil, myslím, že by to už dobrý vzťah ďalej nebol.

Lebo jeden vo vzťahu chcel napredovať, rozvíjať sa a to čo mu stačilo pred desiatimi rokmi mu už teraz nestačí. A keď sa chce byť za svoje šťastie, nikto ho nechápe, lebo však aký boli pekný párik a tá hentá Kata začala vymýšľať.

Takže sa pýtam, kto je vtedy ten zlý a kto za to môže? Nie je to také ľudské, také nám prirodzené? 

Dôležitý je pocit. Ten náš vlastný pocit, intuícia, svedomie. Pokiaľ spravíme krok, kde napredovanie  znamená prekročiť hranice súčasného vzťahu, a po tom všetko, čo sme spáchali máme dobrý pocit, spravili sme dobre. No ak sme sme sa dopustili už tohto prehrešku a po ňom sme sa cítili mizerne, tak sme to celé po***li. Žiadne útechy od kamarátok a známych, že sme to tak chceli. Jednoducho výsledok je mizerný, pocit je mizerný a spúšť, čo sme za sebou nechali až boľavo zbytočná. Ale už dosť abstraktna, je to ľahký princíp na zapamätanie, zložitejší na sebaaplikáciu. Jeho základom je nemýliť si nespokojnosť s prácou, vzhľadom, finančnou situáciou, či hocijaký iný prúser s nešťastným vzťahom, lebo potom už...darmo sa plače nad rozliatym mliekom.

No nie je to tak vždy a o to celé mi ide. Nájde sa x ľudí, ktorým sa to podarilo. Napredovali v živote nad rámec svojho vzťahu, okolie krútilo neveriacky a opovrhujúco  hlavami, no aj cez tie pľuvance sa dotyčný usmieval. Z dobrého vnútorného pocitu.

Neviem, kto to robí častejšie, či muži, či ženy. Len sa tak zvykne povedať, že chlapi majú taký nepekný zvyk zdupkať pred svadbou skôr ako ženy. Ale čo nie je spočítané a potvrdené, akoby nebolo.

Takže ešte naposledy, pocit, intuícia. Ak  človek ráno pri šálke kávy, pohľade z okna, či v noci pri prevracaní na druhý bok zistí, že sa potrebuje posunúť ďalej, nech sa páči. Možno to bude naozaj najlepšie rozhodnutie v jeho živote.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Šanca zrušiť Mečiarove amnestie zostáva živá, parlament ju posunul ďalej

Parlament schválil aj vládnu deklaráciu, ktorá amnestie odsudzuje.

KOMENTÁRE

Lexu by azda dokázala dostať ultraprecízna formulácia

Deklarácia, čo navrhuje Fico, je výborná forma, ale zlý text.

TECH

Zistili, prečo Samsungu vybuchovali a horeli mobily

Pri Galaxy Note 7 nešlo o záhadnú chybu, ale o zlú konštrukciu.


Už ste čítali?