O tom, čo je tiež v živote podstatné

Autor: Dominika Struharňanská | 27.1.2018 o 16:30 | Karma článku: 1,80 | Prečítané:  166x

V podstate to je veľmi jednoduché. Alebo malo by byť. Život je o tom, vedieť sa správne rozhodnúť. A to v rôznych situáciách, či už v čase pekných chvíľ, alebo tých zlých. Viem to z vlastnej skúsenosti.   

Rady priateľov, rodiny, partnera, partnerky, všetko to je dôležité. Je potrebné si ich vypočuť, zvážiť a poďakovať za ne. Ale to, čo je najdôležitejšie, je naša intuícia. Je to vnútorný hlas, ktorý má za cieľ viesť nás tým správnym smerom. Ak si dáte slovíčko intuícia do vyhľadávača, nájde vám niečo ako schopnosť rýchleho odhadu, chápania a vyhodnotenia situácie. Je to vraj pocit, ktorý nie je vysvetliteľný, či možný  podložiť dôkazmi. Intuíciu však má v sebe každý a vždy.  Nie každý a vždy ju však dokážeme počúvať. 

Z vlastnej skúsenosti počas celého môjho života viem, že intuícia existuje, a keď ju dokážem skutočne počúvať, urobím správne rozhodnutie. Či už išlo o výber školy, miesta na život, práce, ľudí v mojom okolí a určite aj partnera. Dokonca by sa dalo povedať, že intuícia príde z ničoho nič v ten správny čas. Ak je, teda, človek na ňu nastavený. Počas 6 rokoch na gymnáziu som sa pripravovala na právo, ako na výšku, kam chcem ísť. Veľmi som totiž chcela pôsobiť múdro, keď sa budem vŕtať vo všetkých možných paragrafoch a dokonca im rozumieť, zatiaľ čo ostatní budú len civieť s otvorenými ústami. Ale potom mi akosi tesne pred deadlinom na podávanie prihlášok niečo povedalo, že nechcem stráviť 5 rokov na škole zatvorená nad knihami, a potom pracovať ak koncipient za otrokársku mzdu, pričom absolventi práva sa hrnuli z každého rohu, jednoducho, bolo ich veľa. A tak mi ten istý hlas vnukol myšlienku ísť zlatou-strednou cestou na ekonomickú univerzitu, pričom som vedela, že ide o školu po vyštudovaní ktorej môžem robiť všetko: od čašníčky po ITčkárku. V rozhodovaní medzi Bratislavou a Prahou dávala logika jednoznačný záver: Praha z dôvodu kvality vysokých škôl a všetkých možných odporúčaní. No mne stačilo predstaviť si seba v Prahe a potom klik na druhý obraz v Bratislave. Keďže na druhý obraz moje vnútro kričalo áno, rozhodla som sa ísť práve sem. Len tak pocitovo...

Ide o to, že v mysli má pravdepodobne každý akú-takú predstavu, kam by chcel byť o 5 rokov, 10 rokov, 20 rokov atď. Nemám na mysli menej pravdepodobné sny, ako sa stať prezidentom, astronautom, aj keď prečo nie, ale takú slušnú solídnu predstavu svojich snov, keď sa chytíme za srdce a priznáme si naše hlavné plusy a mínusy. 

A keď budeme počúvať ten náš vnútorný hlas, čiže intuíciu, dokáže nás dostať až za cieľovú pásku, i keď pomalými krokmi. 

Aby som dokončila, čo som začala. Počas vysokej školy prišiel opäť správny signál v správnom čase. Jedného dňa som sa započúvala do prednášky o daniach, ktorej som vôbec, ale vôbec nerozumela, tak ako nikto okolo mňa, ale znelo to veľmi dobre, a tak som si v ten deň povedala, že to budem vedieť aj ja. A tak som si opäť našla cestu k svojim paragrafom a zákonom. Na základe tohto rozhodnutia som začala externe študovať daňové poradenstvo na inej fakulte na rovnakej univerzite, pričom na dennom som pokračovala na fakulte predošlej a bola som asi jediný prípad na škole, ktorý študoval súbežne na dvoch fakultách tej istej ekonomickej univerzity. Ale podarilo sa. Momentálne pracujem ako daňový poradca v spoločnosti, v ktorej som chcela byť od začiatku svojej "daňovej kariéry". Ale tomu predchádzali aj iné pracovné, či životné skúsenosti a príklad s daňovou oblasťou bol len pre ilustráciu. No túto moju intuíciu využívam pri všetkých rozhodovaniach. Je to ten pocit, ktorý máte, keď idete na pracovný pohovor, z ľudí, z miesta, všetko na vás zanecháva určité dojmy. Len tie dojmy správne vyhodnotiť a počúvať svoje vnútro, lebo to vám vždy správne poradí. Rovnako z ľudí viete vyhodnotiť, či vycítiť, či ste rovnaká krvná skupina a je v budúcnosti možnosť, že sa vám vaše cesty skrížia. Ja som to takto vedela o svojom priateľovi. V určitý moment mi stačil jeden pohľad a intuícia mi povedala, že to bude on. I keď to nebolo hneď naše prvé stretnutie, ale to je jedno. Bolo jedno z tých prvých. 

No intuícia funguje i opačne. Vie, kedy je veci správne ukončiť. V bývalej práci, ešte počas vysokej školy, a síce som tu prácu milovala a každý deň za ňu ďakovala, lebo ma v živote posunula skúsenosťami a zážitkami tak o 10 rokov dopredu, som sa v jeden moment zastavila a z ničoho nič si uvedomila, že moje pôsobenie tu by už malo pomaly skončiť a nastal čas na niečo nové, trochu z inej oblasti. Aj pri bývalých priateľoch, či kamarátkach, sa mi stalo, že v jednu sekundu, počas rozhovoru, alebo len tak počas dňa, vám niečo našepká, toto už je treba hodiť za hlavu a skončiť.

Naozaj to funguje. Maličkými krôčikmi, pokiaľ skutočne viete rozoznať ten hlas intuície, viete sa podľa toho hlasu v živote rozhodnúť správne. Treba si vedieť dôverovať. Spoliehať sa viac na svoje pocity. Ja vďaka nim žijem život, ktorý milujem a ktorý som vždy chcela. Aj keď ktovie, možno mi ten hlas v správnu chvíľu našepká, že by bolo dobré skúsiť iné smery:)

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Štát plánuje otvoriť trh s online hazardom. Vyhovovalo by to najmä Pente, tvrdia aktivisti

Nový zákon podľa stávkarov pomôže proti nelegálnemu hazardu.

DOBRE RÁNO

Dobré ráno: Súd mu vymeral 12 rokov, chce sa stať primátorom

Ako sa u nás robí komunálna politika.


Už ste čítali?