Izrael vo februári, kam cesta trvá kratšie ako z Bratislavy na východ

Autor: Dominika Struharňanská | 12.2.2018 o 20:31 | (upravené 13.2.2018 o 11:35) Karma článku: 3,80 | Prečítané:  496x

Najlepšie sú spontánne rozhodnutia. Aj toto prišlo po náročnom dni, keď ma už z práce bolela hlava, čakal ma ešte ťažší deň, a ja som večer dokázala na mobile pozerať jedine stránku s letenkami. 

A teraz, keď už sme na Slovensku naspäť, ale stále mi ostalo opálenie v tvári viem, že to bol nápad za 100 bodov. Dva dni v práci voľno (však je daňová sezóna!) spojené s víkendom, letenky za smiešnu sumu, nové politicko-geografické poznanie v praxi a neskutočné spomienky.

Keď sme vo štvrtok skoro ráno nastupovali do lietadla, namiesto mojej cesty autom do práce, zabudla som na všetko vyčerpanie, starosti, začínajúci slovenský chrípkový vírus, jednoducho všetko z bežného života.

Pokiaľ máte málo času,  ste veľký gurmán, máte radi teplo a ryby, či už tie vo vode alebo teda na tanieri, potrebujete "rýchlo-regeneráciu", chcete skúsiť niečo netypické a ako čerešnička na torte, máte vzťah aj k windsurfingu, Izrael je tá správna voľba. 

My sme spĺňali všetko, až na ten windsurfing, tam sme ostali pri pozorovaní a tiež nás nikto neupozornil na rybičky, lebo určite by sme si vzali šnorchle, aby sme videli rybky ako z Nema naživo.

Let trval krásne 3 hodiny 45 minút. Keďže nekupujem pravidelne žiadne časopisy typu ženského mena začínajúceho na E, ale toto je presne tá príležitosť, keď ho spolu s Forbesom, Trendom a Hospodárskymi stihnem prečítať. Takže som ešte deň pred odletom 20:30 počas jednej cesty navštívila trafiku, banku a zistila, že zameniť peniaze za izraelský šekel v slovenskej banke nebude také jednoduché, ako som si myslela. Všetko ubehlo tak rýchlo, čiže na nič nebol čas, zbalili sme najpotrebnejšie veci s tým, že nejako si na mieste poradíme.

Ale keď sme pristáli, tešila som sa ako malé dieťa, konečne slniečko, teplúčko, more, vlny, grilované jedlá, palmy a viac písať nemôžem, lebo mi trhá srdce, keď pri otvorených pracovných mailoch na vedľajšom notebooku už len spomínam.

My sme leteli do Eilatu. Keď sa pýtate na bezpečnosť, Izrael vo všeobecnosti - úprimne odpovedať neviem, čo sa týka mesta Eilat, to bezpečné je. Hneď od letiska sme si museli zvyknúť na chlapov, niekedy aj bežne oblečených, stojacich s obrovskými samopalmi volne zavesenými okolo krku. Ale to všetko pre našu bezpečnosť. Tak aspoň dúfajme...

Prvý deň sme stihli dať ešte pekne obed na pláži. To bolo 1.2., vonku ešte len 23 stupňov, ale krásne slnečno, a už len ten pocit, že obedujem tisícky kilometrov od nášho domu mi stačila. Všade boli dovolenkovo naladení ľudia, nebolo ich veľa, ale ani málo. A na prvý obed som nemala nič iné, ako ich tradičný humus. Ten som ochutnala ešte párkrát, v každej reštaurácii vám ho pripravia inak.  A chutil naozaj skvelo. Donesú vám ho s horúcimi a čerstvými pita plackami, no jednoducho mňam.

 

Ďalšie dni sa teplota vyšplhala na 28 stupňov, čiže sme celý deň mohli ležať na pláži a krásne sa opáliť. Dokonca chladné more padlo výborne, rovnako ako obed v tieni či pina colada. 

Ďalšia vec, ktorá je na Izraeli vo februári prekvapivá, sú teplotné výkyvy cez deň a v noci. Kým teda počas dňa môžete chytiť pri mori či bazéne úpal, v noci sa nezaobídete bez zimných kabátov. 

A teraz ubytovanie. Keďže letenky nás stáli len 70 Eur na ubytovaní sme teda šetriť nemuseli. V hoteli sme mali síce len raňajky, ale tie stáli za to. No nie, ak ste milovníkom mäsa, šunky, salámy a párkov. Ak sa pýtate, čo sme vlastne jedli, otázka je namieste, no odpoveďou je "všetko ostatné". Izraelčania, aspoň v konkrétnom hoteli dali raňajkám celkom iný rozmer. Veľký výber zeleniny, ovocia, bulguru, pohánky, pšena, klíčkov, zdravého pečiva, sypaných čajov, vajíčok na milión spôsobov a mnoho ďalších, ktoré v našich končinách ani nepoznáme. Pravdou je, že ženy si pochutia skôr ako muži. No zdalo sa, že všetkým domácim pánom a Rusom (najpočetnejšie národy v hoteli) veľmi chutí aj tento zdravý štýl.

Priamo v hoteli bola umiestnená aj malá synagóga a domáci muži nosili malé židovské čiapočky.

Aj keď je krajina krásna, všade je však veľmi sucho, už len cestou z letiska bolo potrebné absolvovať trasu cez dlhé piesočnaté pohoria, ktoré bolo vidieť všade v pozadí. 

Naša dovolenka síce trvala len 4 dni, ale na tom jednom mieste nám to celkom stačilo. Dni sme si užili naplno, ochutnali všetky jedlá, ktoré sme chceli, videli sme, čo nás zaujímalo, ale hlavne sme ODDÝCHLI. A veľa ľudí sme inšpirovali, pretože viem, že hneď kúpili letenky.

A posledný večer, nemohol chýbať na večeru humus v kombinácii s týmto nádherným výhľadom...

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Mala Slávika aj Miss, teraz Forza končí. Aký bol jej príbeh?

Produkčný dom má finančné problémy.

DOBRÉ RÁNO

Dobré ráno: Tajní mali o únose informovať, prezident o ničom nevie

Tajní si údajne splnili povinnosť. Akú?

Stĺpček Petra Schutza

Ak môže krachnúť Forza, v šoubiznise nemá isté nikto nič

Kováčikova firma „obhospodarovala“ najlukratívnejšie eventy,


Už ste čítali?